Najlepší príbeh

     Jedného dňa Európsky parlament zvierat vyhlásil súťaž o najsolidárnejší príbeh roka.  Súťaž sa mala konať začiatkom jari v Bruseli.

      Všetky krajiny zodpovedne vyberali kandidátov súťaže. Parlament každého štátu poslal zviera s najlepším príbehom. Po roztopení posledného snehu putovali zvieratá horami, dolinami, cez blato a vodu do Bruselu. Keď dorazil posledný finalista, parlament im dal nejaký čas na zotavenie sa z cestovných útrap. Mali v programe exkurziu mesta a okolitej prírody. Rýchlo sa skamarátili a svoje príbehy si navzájom vyrozprávali. Ale ako to už býva v živote, nie všetci sa majú radi, tak to bolo aj tu. Zajac Jean z Francúzska a líška Frederika z Nemecka sa nemali radi, priam sa neznášali, ale to nie je nič výnimočné, lebo od Prusko-francúzskej vojny  sa obyvatelia (aj zvierací) nemajú radi.

      Príbehy zvierat boli veľmi, veľmi solidárne. Napríklad medveď Jevgenij z Ruska pomohol chlapčekovi nájsť cestu z lesa domov, chránil ho a hľadal potravu. Kamzík Cyril z Vysokých Tatier sa staral o mladé kamzíky, ktorým zahynula mama. Najlepší príbeh mal Jean. Býval na okraji lesa a spoznal rodinku, čo bývala  oproti na okraji druhého lesa. Stal sa jej rodinným priateľom, až členom rodiny.  Raz predpoludním, keď bola doma iba starká, prišiel sa najesť, lebo treba zdôrazniť, že bol dosť lenivý, a tak sa mu nechcelo hľadať potravu. Keď mu podávala mrkvu, odrazu jej prišlo zle.

Bedákala: „Ách, jáj, pomôž mi, prosím!“

Jean sa hrozne preľakol, ale nestratil duchaprítomnosť: „ Vydrž !“ Na viac sa nezmohol a utekal k najbližšej telefónnej búdke, nedbal na číhajúce nebezpečenstvá, neobzeral sa naľavo, napravo. Podarilo sa  mu privolať rýchlu zdravotnú pomoc , a tak jej zachránil život. Líška Frederika bola učiteľka v miestnej škole. Starala sa o sirotu, ktorá tragicky prišla o rodičov. Jej príbeh sa podobal príbehu kamzíka  zo Slovenska.

 V zákulisí sa pošuškávalo, že víťazom  bude Jean, lenže pred začiatkom súťaže sa niečo stalo. Zvieratká boli nastúpené a pripravené vyrozprávať svoj príbeh. Pri prezentácii sa zistilo, že líška Frederika chýba. Niektoré boli rady, že je menšia konkurencia.Jearozmýšľal: „ Čo keď sa úbohej líške stalo dačo zlé, čo bude s úbohou sirotou?“

Na počudovanie všetkých sa rozbehol k dverám. Povymetal všetky kúty v meste, okolitých dedinách, všetko márne!  Do hlbokého lesa sa mu veľmi nechcelo, no, viete, zajac, ale povedal si:„Buď konečne chlap, celý život si trasorítka, musíš to dokázať!“

Stačilo prejsť iba kúsok a zočil nešťastnicu líšku postrelenú do nohy. Ani si neviete predstaviť to prekvapenie v jej očiach, keď  zbadala, kto ju zachránil. Nebol to ani lev, ani tiger, ani rys, ani medveď, ale zviera, ktoré celý život podceňovala, úbohý malý zajačik.

     Nebudem sa zdržiavať podrobnosťami, ako sa dostali späť do parlamentu. Určite vás zaujíma, kto vyhral. Porota je porota, nie vždy s ňou musíme súhlasiť. Vyhral kamzík Cyril.

     Pred parlamentom zvieratká čakalo prekvapenie, stál tam Cyril s výhrou .

„Jean, ty si mal vyhrať, tu máš, výhra je tvoja.“

Zajac bol v šoku, nezmohol sa ani na poďakovanie, ale jeho oči hovorili za všetko.  Zvieratká začali tlieskať a objímať sa so zajacom.

     Nemyslite si, že zajac sa prestal báť, dôležité je prekonať strach v pravej chvíli.

Marek Kopčák

                                                                                        Šťastný aj v chudobe

     V jednom malom meste, ktoré nepatrí k turistickým strediskám, žili na ulici traja priatelia. Fero, Dudo a Nemo. Boli priatelia už od detstva.

     Osud sa s nimi nemaznal, a preto skončili bez domova. Napriek tomu boli šťastní. Žili v jednej veľkej kartónovej škatuli s kobercom a boli radi, keď si od ľudí vyžobrali aspoň pár centov na chlieb.

Veľmi sa snažili nájsť si nejakú prácu a zarobiť si na normálne bývanie, no nedarilo sa im to.

„Zase to ideš skúsiť?“ spýtal sa Fero Nema, lebo už veľakrát si chcel nájsť prácu.

„Nádej zomiera posledná“, vravel Nemo smutným hlasom, lebo už tušil, že všetka snaha je márna.

Popoludní, keď sa Nemo vrátil domov do škatule, spýtal sa Fero:

„Tak ako? Vzali ťa?“

Nemo len zamrnčal a povedal:

„Idem si niečo vyžobrať.“

     Dudo a Fero už vedeli, že prácu nedostal, ale nechceli mu nič hovoriť, lebo bol veľmi sklamaný. Nemo sa vrátil na svoje miesto na ulici a prosil ľudí o malú almužnu. Vedľa neho sa postavila mladá rodinka so škatuľou, kde bolo napísané: „ Prosím, zachráňte mladý život.“ V Nemovi sa prebudila zvedavosť a opýtal sa:

„ Koho chcete zachrániť?“

„Našu malú dcérku, pomôže jej iba drahá operácia v zahraničí.“

So slzami v očiach hodil do škatule svojich pár vyžobraných centov so slovami:

„ Vy ich potrebujete viac ako ja,“ šťastný, že pomohol aj tým málom, odišiel.

     O pár týždňov sa dozvedel, že zbierka, na ktorú prispel aj on, zachránila malému dievčatku život. A verte mi, že to boli jeho najšťastnejšie chvíle v živote.

Diana Čaklošová                      Život alebo...     

                     Droga je záblesk tmy vo svetle,

                     krutá vojna tela a mysle,

                     čierny sneh na krvavom blate,

                     človeč zlomená, bez hlavy, v prázdnote,

                     hlas diabla vo vírivom mraku temnoty,

                     suchá kostnatá ruka, ktorá sa ťa dotýka,

                     purpurová hlbočina pred ktorou sa skrýva kráska,

                     tak prečo nezobrať do života iné karty,

                      keď svet je krásny,

                      máš dôvod  strácať sny? 

                      Dostať sa z opojenia je veľká vec,

                      len otvoriť izbu tmavú v pomätenej hlave,

                      vidíš tú suchú kostnatú ruku , ako ti máva,

                      zabuchni dvere, zamkni izbu a povedz:

                      „CHOĎ PREČ !“

Dávid Grešlík